Začať potrebujeme od seba

Dnes sa mi stala taká milá vec. Pred sedemnástimi rokmi som sa venovala jednej záľube, ktorá mi prinášala veľkú radosť a naplnenie. Zapisovala som si rôzne citáty a k nim svoje myšlienky a úvahy, ku ktorým ma inšpirovali. Jeden takýto môj zápisník som raz darovala môjmu manželovi (vtedy ešte len priateľovi).

Dnes, tak ako každé ráno si manžel pozeral knižky v našej knižnici a uvažoval, ktorú z nich si dnes zoberie a naďabil na tento môj zápisník. S veľkým úsmevom mi ho podával so slovami „Pamätáš sa zlatinko, ako si mi túto knižku venovala? Aké myšlienky si tam písala?“

A tak sedím a s úsmevom na tvári listujem v tomto zápisníku. Rada by som sa s vami podelila o jednu úvahu. Zápisník som otvorila, myslím, že nie náhodou pri tomto citáte:

 „Pokiaľ chcete, aby váš partner pootočil svojou hlavou bez toho, aby ste sa ho dotkli, potrebujete, aby sa vám pozeral stále do očí a pokiaľ sedíte postavíte sa a obídete ho dozadu. Ak váš partner chce s vami udržať očný kontakt, musí sa otočiť. A vy ste tak pohli jeho hlavou bez toho, aby ste sa ho dotkli.“

Myslím si, že na túto metaforu vo vzťahoch pozabúdame. Čím sme spolu dlhšie, ustrnieme v zóne pohodlia a už sa ani nenamáhame s naším partnerom držať očný kontakt. Ten sa môže svojou snahou pretrhnúť a z našej strany neprichádza žiadna reakcia. Ako naše vzťahy potom môžu fungovať?

Prečo sa toľko čudujeme, že sa postupom času jeden druhému odcudzíme? Táto metafora krásne poukazuje na to, že ak chceme v našom vzťahu dosiahnuť nejakú zmenu, naša snaha a naša zmena musí byť omnoho väčšia a výraznejšia. Nemáme právo meniť druhého človeka, no vlastnou zmenou môžeme prispieť ku vzájomnej zmene nášho vzťahu.

Táto metafora je podľa mňa odpoveďou pre všetkých tých, ktorí cítia, že ich vzťah potrebuje zmenu, no majú pocit, že ich partner o túto zmenu nejaví záujem.

Je to cesta na dlhú trať, no stojí to za to. Vo svojej praxi sa stretávam s názorom niektorých klientov, ktorý si myslia, že pokiaľ si vo vzťahu nevieme dať jeden druhému to, čo potrebujeme, že nie sme pre seba tí praví. Je to naozaj tak?

Je naozaj pravdou, že pokiaľ sme svoj vzťah zanedbávali nie mesiace, ale roky a teraz nás dobehli dlhodobé následky tohto zanedbávania, že toto nepohodlie hovorí o tom, že k sebe nepatríme?

Alebo je pravdou to, že potrebujeme svoju pozornosť opäť zamerať na vzťah a dohnať to, čo sme zanedbali?

Bez ochoty podstúpiť takúto zmenu to môžete rovno vzdať. V takom prípade budete vidieť chyby predovšetkým v iných a aby sa problémy z vášho života vytratili, museli by sa zmeniť všetci okrem vás. Prepáčte, ale tak to nefunguje.

Moja skúsenosť hovorí dokonca o tom, že aj keď sa partner alebo tí ostatní snažia urobiť zmenu, človek s týmto postojom ju nevidí a akékoľvek správanie okolia si interpretuje ako útok a partnera vníma ako nepriateľa. Prijal rolu obete a čľapká sa v depresii a sebaľútosti.

Ak chcete naozaj skutočnú zmenu:

• Začnite od seba.
• Vykročte zo zóny komfortu.
• Prestaňte sa ľutovať!
• Nečakajte okamžitý výsledok.
• Prevezmite zodpovednosť za výsledok do vlastných rúk!

V mojom prípade to znamenalo veľa. Musela som sa naučiť nevzťahovať si veci na seba.Často sa mi vo vzťahu stávalo (a vôbec som si to neuvedomovala), že som si vysvetľovala partnerove správanie ako neochotu, nezáujem. Dokonca boli chvíle, kedy som si myslela, že pokiaľ nerobí to, čo od neho očakávam, že ma neľúbi.

Dámy, zdá sa vám to povedomé? U svojich klientov sa s tým často stretávam. Zabúdame však na to, že náš partner nie je jasnovidec a tak nemôže vedieť čo si myslíme a čo potrebujeme ak o tom nebudeme hovoriť.

Tuto akoby platilo pravidlo podľa seba súdim teba. Sú situácie, kedy sa o vzťahu zamýšľame v súlade s porovnávaním seba a svojho vnímania a konania s naším partnerom. Zabúdame však na podstatnú maličkosť. A to, že sme úplne odlišní aj keď sme ľudské bytosti.

Muž nikdy nebude ženou a žena nikdy nebude mužom!

A toto potrebujeme mať vo vzťahu stále na zreteli. Muž nikdy nebude uvažovať a riešiť situácie tak, ako by to robila žena. A nemusíte tomu celkom rozumieť, stačí sa to naučiť len rešpektovať.

Riešenie ako z toho von:

• Uvedomte si to, čo vlastne od partnera očakávate
• Vyjadrujte svoje očakávania a potreby priamo s vysvetlením, že sa to môže javiť ako nepodstatná maličkosť, no pre vás je to veľmi dôležité.
• Poďakujte sa vášmu partnerovi za to, že vám toto očakávanie vyplnil

Osvojenie týchto princípov vnímam ako veľmi dôležité nielen pre ženy, ale aj pre mužov.

Držím vám palce. Zvládnuť to môže každý, tak prečo nie práve vy?

Budem rada, keď mi o svojich výsledkoch napíšete.