Súrodenecké vzťahy

Väčšina z nás vyrastala v spoločnosti jedného, či viacerých súrodencov. Každý by vedel porozprávať svoj príbeh o tom, čo bolo pekné a čo menej.

Súrodenci trávia spolu veľa času v obmedzenom priestore. Často sa u nich objavuje  „ponorková choroba“. Možno povedať, že sa veľmi dobre poznajú. Čím dlhšie sú súrodenci spolu, správajú sa k sebe otvorene a pravdivo, pretože predstierať môžeme iba pred človekom, ktorý nás nepozná a nemá zmysel zapierať. Súrodenec prvý odhalí naše klamstvo alebo pretvárku, vie s nami ľahšie manipulovať. Dobre pozná naše túžby a vie ich aj dobre využiť vo svoj prospech. Nie je vám to povedomé? Na druhej strane „ponorková choroba“ môže viesť k nespočetným konfliktom a odcudzeniu.

Na základe vzájomných interakcií a z nich získaných skúseností, dochádza medzi súrodencami k rozvoju odlišností. Sú veci, v ktorých sa chcú podobať, v iných odlišovať.

Nezriedka sa stáva, že starší súrodenec preberá na seba rolu rodiča a učiteľa. Starší brat / sestra sú „múdrejšími“ poradcami ako dospelí a vedia zrozumiteľnejším spôsobom  pomôcť svojmu súrodencovi. Pokiaľ si súrodenci navzájom pomáhajú si a utešujú sa, vytvárajú si pocit bezpečia a istoty, vzniká pocit spolupatričnosti.

Nie vždy je to ideálne. V takýchto situáciách je dobré nechať emóciám voľný priechod (ako pozitívnym, tak aj negatívnym). Negatívne emócie môžu vyvolávať situácie, v ktorých je dieťa rušené, keď mu iný berie jeho pozornosť alebo mu kazia plány. Takéto emócie môžu pretrvávať i dlhší čas.

Súrodenecká rivalita a žiarlivosť

Rivalita predstavuje pocity neopätovanej lásky, žiarlivosti a nespravodlivosti v jednom balíčku.  Je to prirodzený pocit, ktorým si prechádza každý súrodenec. Vzniká u dieťaťa vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech svojho súrodenca. Záleží však od rodičov, či sa z rivality zrodí pozitívna skúsenosť alebo prerastie do jej nezdravej podoby. Vynútené spolužitie súrodencov ich núti bojovať o svoj životný priestor a pozornosť rodičov.

Naše ďalšie vzťahy s inými ľuďmi v dospelosti sú (okrem iného) ovplyvnené spôsobom spracovania zážitkov žiarlivosti a rivality z detstva. Človek, ktorý nemá spracované ranné zážitky žiarlivosti a  rivality sa v dospelosti zameriava sám na seba. Preto je dôležité, aby rodičia vedeli rozlišovať, čo je jej zdravá forma a čo už nie. Prekonanie a spracovanie týchto zážitkov môže trvať dlhý čas.

Detská žiarlivosť a rivalita sa prejavuje najmä od 3 do 5 rokov. Žiarlivosť má mnoho prejavov. Pre citový vývin dieťaťa je dobré naučiť ho prejavovať tieto pocity navonok. Je to lepšie, aj keď ju dáva najavo agresiou.  Naopak horšie je, keď svoju žiarlivosť skrýva, tají a uzatvára sa do seba. Často krát sú to rodičia, ktorí podnecujú súrodeneckú rivalitu častým porovnávaním súrodencov.

Súrodenecké porovnávanie spôsobuje u dieťaťa pocity poníženia. Cíti sa byť rodičmi odstrčené a nešikovné.

Rozlišujeme niekoľko foriem súrodeneckej rivality a žiarlivosti:

1. Otvorené nepriateľstvo: vonkajší prejav pocitov žiarlivosti, ktorý u niektorých detí môže viesť až k výrazne agresívnym prejavom s cieľom fyzicky ublížiť súrodencovi.
2. Snaha získať si pozornosť: môže nadobúdať prejavy nesamostatnosti a zvýšenej starostlivosti rodičov.
3. Neurotické poruchy: sa môžu prejaviť v podobe nočného pomočovania, poruchami spánku, reči, tikov, vzdorom, odvrávaním, žalovaním, kritizovaním, nechutenstvom a rôznymi ďalšími ťažkosťami.

Všetky tieto prejavy majú však kompenzačný charakter. Dieťa si nahrádza to čo mu chýba, o čo bolo ukrátené (aj keď iba v jeho predstavách).

Rada rodičom:

Dbajte na to, aby ste svoje city a pozornosť prejavovali rovnakou mierou medzi všetky vaše deti.

Často krát to býva práve pocit nespravodlivosti, ktorý sa skrýva za rivalitou a žiarlivosťou medzi súrodencami. Deti sú veľmi vnímavé a prejavované rozdiely medzi nimi.

Dávajte pozor na to, aby ste automaticky nedelegovali starostlivosť o mladšieho na najstaršieho súrodenca. Z dlhodobého hľadiska to  neveští nič dobrého.

Vopred si stanovte pravidlá spolupodieľania sa na domácich prácach. Pre každého dielom prispôsobeným jeho veku a možnostiam.

Niekoľko prvých rokov života významne ovplyvňuje vytváranie si základného obrazu o sebe samom, o živote, o druhých …

Poradie narodenia …

Hovorí sa, že to v akom poradí sme sa narodili priamo určuje aký budeme, resp. kto sa z nás stane. Čo je na tom pravdy?

Poradie narodenia má pre náš nasledujúci vývoj zásadný vplyv, taktiež aj na voľbu, resp. úspešnosť v zamestnaní. Avšak nemožno nás tak ľahko zaradiť do škatuľky.Poradie narodenia dieťaťa poskytuje každému z nás iba príležitosti k získaniu špecifického typu skúseností. Neskôr sa na základe týchto skúseností formuje naša osobnosť, profilujú vzťahy k druhým a aj to, akým rodičom sa staneme v budúcnosti.

Úloha rodiny a rodinných vzťahov pre náš citový život.

V prvom rade si musíme uvedomiť, čo všetko rodina a rodinné vzťahy, mechanizmy vzájomného kontaktu znamenajú. Rodina predstavuje najmenšiu sociálnu skupinu zloženú minimálne s dvoch ľudí, ktorí sú spojení zväzkami (manželskými, pokrvnými, adoptívnymi).

Medzi jednotlivými členmi rodiny prebieha istý druh vzájomných interakcií, kedy jedna osoba ovplyvňuje správanie tých ostatných. Preto nech sa deje čokoľvek s jedným členom rodiny, vplýva to aj na ostatných. Aj preto má rodina zásadný vplyv na formovanie osobnosti dieťaťa. Na základe rodinných pravidiel si dieťa utvára názor na seba, druhých, na okolitý svet.

Rodina poskytuje útočisko a napĺňa potreby jej členov. K tým najzákladnejším (okrem fyziologických potrieb) patrí potreba byť milovaný a patriť niekam –byť prijímaný, následne potreba učenia, istoty, identity a životnej perspektívy.

Potreba identity: napĺňame si ju pri identifikovaní sa s príbuznými.

Potreba životnej perspektívy a otvorenej budúcnosti: K jej napĺňaniu dochádza pri spoločnom plánovaní budúcnosti s deťmi. Dieťa takto prežíva pocit zodpovednosti a hrdosti, keď sa jeho plány uskutočňujú. Nedostatočné napĺňanie potrieb vedie k emocionálnym problémom v oblasti vzťahov. Vtedy je veľmi ťažké učiť sa a mať niekoho rád. Ťažko môžeme byť citovou  oporou pre iných.

Tým, že sa deti musia v rodine deliť o priazeň rodičov, vytvára sa u nich vedomie ich samých, partnerstva a konkurencie.

Na základe toho ako fungujú naše rodinné vzťahy získavame prvé skúsenosti:

• so spoluprácou alebo súťažením,
• povzbudením alebo odradením,
• cieľavedomosťou alebo vzdávaním sa,
• s rovnocennosťou alebo s pocitom menejcennosti,
• taktiež aj s ochotou podeliť sa s ostatnými.