Niekedy je výsledkom štyroch pohárov vína a nezáväzného piatkového koketovania v hlučnom bare, inokedy sa stáva zúfalou snahou vymaniť sa z pút porozchodovej bolesti, alebo celkom prirodzenou túžbou po objatí.
Sex na jednu noc ešte stále vzbudzuje kontroverzné reakcie. Niektorí ním opovrhujú, iní ho vyhľadávajú. Kde je však hranica medzi slobodným užívaním telesných radovánok a citovým vzplanutím a je sex na jednu noc skutočne iba nevinným dobrodružstvom bez dôsledkov? Po odpovediach sme pátrali spolu so psychologičkou Zdenkou Némethovou.
Žijeme v dobe, ktorú poznačila sexuálna revolúcia. Aj napriek tomu, že sa vnútorne čoraz viac prikláňame k trvalejším a monogamným vzťahom, nezáväzné vybočenie zo zaužívaných tradícií nie je dnes ničím výnimočným. Vášnivé vzplanutie po večierku, príťažlivý kolega, alebo takmer neznámy známy, sex na jednu noc sa v našej spoločnosti udomácnil ako jeho bežná súčasť.
Svojím charakterom síce vzbudzuje pocit ľahkovážnosti, no za každým podobným „úletom“ treba hľadať konkrétnu príčinu. Psychologička Zdenka Némethová hovorí, že „u nezadaných ľudí môže plniť funkciu napĺňania primárnej potreby bez záväzku, ktorý predstavuje vzťah a ktorý by narúšal zameranosť na budovanie si kariéry a žitia slobodného života bez nutnosti prispôsobovať sa.
Jednorazový sex sa zdá byť „bezpečný“ aj z hľadiska preberania zodpovednosti za záväzok. Ani jeden nemusí tomu druhému skladať účty a žije si svoj život naďalej podľa vlastných predstáv. Je preto vyhovujúci vtedy, keď sa človek nechce viazať, alebo keď sám pred sebou predstiera, že sa nič nestalo.“
Sex na jednu noc nemusíme opisovať presnou definíciou, pretože už z pojmu vyplýva jeho presná charakteristika. Napriek tomu platí, že nie je sex na jednu noc ako sex na jednu noc. „Niekedy môže ísť o určitú formu sebatrestania, ako potvrdenia si vlastného presvedčenia, že som zlý, nehodný lásky, alebo dokonca neschopný. Často sa takýto čin stáva i pomstou svojmu súčasnému, či bývalému partnerovi – v zmysle „oko za oko“.
Ľudia sa zvyknú so sexom na jednu noc stretávať aj po rozchode, aby zahnali veľkú bolesť, ktorá ich vo vnútri zviera. Na chvíľku síce úľava prichádza, no hneď za ňou sa objavuje ešte väčšia bolesť a smútok zo samoty.
U rozvedených môže naopak sex na jednu noc plniť ochrannú funkciu. Strach zo sklamania, ublíženia, či zlyhania z predchádzajúceho zväzku bráni človeku naplno sa otvoriť novému plnohodnotnému vzťahu a dôvere. Pokiaľ sú z predchádzajúceho vzťahu deti, stáva sa tiež, že ide o vyhýbanie sa vzťahu a strachu z ďalšieho zlyhania a následného vplyvu na nich,“ vysvetľuje psychologička.
Nebezpečné je, ak sa sex na jednu noc stáva návykom. Človek má potom tendenciu brať takéto chovanie ako svoju povahovú črtu, čo nie je pravdivým vysvetlením. „Aj takéto opakované správanie má svoju príčinu, a nie jednu. V jednoduchosti povedané, je to aj otázka životného štýlu, robenia rozhodnutí, či preberania zodpovednosti za vzťah.
“ Moderný život, poznačený neustálym behom s časom a štveraním sa za vyššími kariérnymi postami, je akoby stvorený pre jednorázové úlety. Nikto vás neobmedzuje, nenesiete nijakú zodpovednosť a nemusíte sa nikomu spovedať. „Čím dlhšie človek žije sám a je po tridsiatke, alebo vo vyššom veku, tým ťažšie sa prispôsobuje životu vo dvojici. Opakovaná snaha o udržanie si partnerského vzťahu a následného sklamania, akoby vedie ľudí k presvedčeniu, že sex na jednu noc mu menej ublíži.“
Zaujímavá je však skutočnosť, že ženy a muži vnímajú tieto milostné skúsenosti rozdielne. Aj, keď je ťažké paušalizovať, „vášeň nebýva vždy motívom. A čo sa týka prežívania uspokojenia z jednorazoveho sexu, tak z niektorých výskumov vyplýva, že uspokojenie väčšinou nachádzajú len muži a ženy majú dvakrát nižšiu pravdepodobnosť, že zažijú orgazmus. Vyplýva to z našich mužsko-ženských odlišností,“ dopĺňa psychologička Zdenka Némethová.
Aj napriek spomínanému uvoľneniu pravidiel a predsudkov v sexuálnom živote, vníma spoločnosť sex na jednu skôr v negatívnom odtieni. Tento pohľad samozrejme závisí aj od konkrétnej skupiny ľudí, priateľov, s akými sa stretávame, či nášho veku, no tak či tak platí, že zvlášť ženy sa s podobnými skúsenosťami chvália pomerne zriedkavo.
Sú teda následné výčitky svedomia, či predsudky a odcudzovanie na mieste?
Psychologička Zdenka Némethová tvrdí, že „záleží od toho, z akej strany sa na to pozrieme. Na jednej strane je sex primárnou potrebou, bez ktorej by ľudstvo neexistovalo. Na druhej strane máme ako ľudské bytosti potrebu niekam patriť a byť milovaný. A práve táto naša prirodzená túžba môže pri jednorázových milostných dobrodružstvách narážať na veľké vnútorné problémy. Keď je človek už vyzretý a má svoj vek a skúsenosti, vie, že pokiaľ chce vážny a trvalý vzťah, nenájde ho cez sex na jednu noc.
Vzťahy založené na sexe totiž často končia rýchlejšie, ako by si možno človek želal. Z dlhodobého hľadiska sa takto nedá fungovať bez následkov. Človek síce nechce byť sám, chce zažívať intimitu, no na druhej strane mu takéto konanie bráni k nadobudnutiu naplneného vzťahu. Často sa potom cíti byť prázdny, osamelý a niekedy si zvykne nahovárať, že mu to takto vyhovuje. Sám sebe nanúti isté vysvetlenie, aby nemusel čeliť pravde a byť úprimný sám k sebe. Pozrieť sa však pravde do očí je v tomto prípade veľmi ťažké.“
Netreba zabúdať ani na fakt, že na vzťah, rovnako ako na sex, sú vždy dvaja. Zodpovednosť teda nesú obaja. Zdenka Némethová dopĺňa, že „ak sa žena zamiluje, je to dôsledok aj jej rozhodnutia. Rovnako to platí aj pre muža. Samozrejme sa stretávam s omnoho vážnejšími dôsledkami jednorázového sexu, ako je zamilovanie. Aj keď sa snažíme chrániť, môže byť dôsledkom takéhoto styku dieťa, či choroba.“
Sex by mal byť teda súčasťou zväzku, vyjadrením lásky dvoch ľudí a splynutím dvoch tiel. Jeho oddeľovaním skôr prekračujeme vlastné hranice. A skôr, či neskôr na to človek prichádza sám.
Prevzaté z časopisu FIT Štýl, autor Diana Mašlejová