V podstate sa im venujem už od základnej školy, kedy sa na mňa začali obracať priatelia so svojimi srdcovými záležitosťami. Začalo to tým, že som im robila akéhosi sprostredkovateľa, či tlmočníka a tak pomáhala rozvíjať ich vzťahy.
Dnes môžem povedať, že sa tejto mojej vášni venujem každučký deň, mám prácu svojich snov a napĺňajúci partnerský vzťah. Mám pri sebe partnera, ktorý je mojím najlepším priateľom, manželom a aj kolegom.

Nie je to tak dávno, keď som si uvedomila, že nebyť nášho pekného vzťahu, skoro nič z toho, čo ma v živote teší a čo sa mi podarilo dosiahnuť, by som nemala. Láskyplný partnerský vzťah pomáha rozvíjať kreativitu a dáva silu prekonávať akékoľvek životné prekážky.

Dnes si s manželom vytvárame nové tradície a rituály, ktoré prospievajú nášmu vzťahu a užívame si tak spoločne strávené chvíle. Z pracovných aktivít máme dovolenku. Odkedy podnikáme obaja, mám pocit, že sme stále na dovolenke, aj keď pritom stále pracujeme. Tak je to so všetkým čo robíte, pokiaľ to robíte s láskou a zapálením :-). Slová „ľúbim ťa“, „prepáč“, „prosím“ a „ďakujem“ sú na dennom programe. 

Som vďačná za to, že sa obaja staráme o náš vzťah a za jeho výsledok preberáme zodpovednosť. Obaja chápeme, že vzťah je výsledkom našej spolupráce. Naučili sme sa hovoriť si aj veci, ktoré sa nám nepáčia, snažíme sa počúvať jeden druhého a podnikáme kroky ku zmene, či náprave.

Som rada, že sa môžem na svojho partnera obrátiť s akoukoľvek „hlúposťou“, o čom sa človek vôbec hanbí hovoriť a viem, že ma nevysmeje, ale vypočuje a podporí. Teší ma, že stojíme pri sebe, keď je jednému zle alebo prechádza náročným obdobím. Navzájom sme si pre seba oporou a niekedy aj tabletkou na bolesť.

K tomuto výsledku sme sa dopracovali. Nebolo to ani zo dňa na deň. Trvalo to pár rokov. Boli chvíle, keď som si kládla otázku „Stojí to za to?“ a chápala som ľudí, ktorí sa rozhodli odísť alebo rozviesť sa. Veľa krát som si hovorila, že toto bola tá posledná kvapka. Boli chvíle, kedy som s úzkosťami a trápením sedela v kúpeľni a tíško plakala.

Boli chvíle, kedy mi partner namiesto objatia odvrkol, „Daj mi pokoj!“ alebo „Nechaj ma spať!“. Boli chvíle kedy som sa vracala z práce a môj partner odchádzal preč do ulíc za kamarátmi a vracal sa neskoro v noci dúfajúc, že už spím.

Mala som pocit, že každý z nás si žije svoj život a spoločný priestor len zdieľame. Ak som chcela byť s ním, vzdala som sa svojich aktivít a svoj čas som si prispôsobovala podľa neho. Nakoniec som sa vzdala sama seba a uviazla v začarovanom kruhu.

Raz sa nám do rúk dostala audio nahrávka o partnerských vzťahoch s výstižným názvom „Keby si ma mal rád, tak by si presne vedel, čo máš robiť!“ a my sme si obaja uvedomili, čo všetko nie je v našom vzťahu v poriadku a čo všetko treba zmeniť. Bolo to v roku 2000 a urobila som dôležité rozhodnutie.

Prevzala som zodpovednosť za svoj podiel starostlivosti a na rozvíjaní nášho vzťahu. To, čo nasledovalo, nebolo jednoduché. Učila som sa vedome odlišovať to, čo je prospešné pre vzťah od toho, čo som prebrala za svoje v podobe presvedčení a predsudkov zo svojho okolia i v podobe dobre mienených rád.

Vykročila som z komfortnej zóny. Táto škola života mi dala veľmi veľa a zmenila môj život. Do roka sme sa do seba opäť zamilovali a bola svadba. Môžem s pokojom na srdci povedať, že toto obdobie trvá dodnes. Tento rok to bude 20 rokov, čo sme spolu. Zdá sa vám to príliš sladké, aby to mohla byť realita? Niekedy sa tak aj cítim, že sa pristihnem pri myšlienke, či sa mi to len sníva :-).

Neprišlo to však samo od seba, museli sme sa o to pričiniť. Je to veľmi podobné učeniu sa cudzieho jazyka a to doslova. Muži aj ženy máme odlišnú reč, odlišné potreby a odlišné spôsoby vyjadrovania pocitov.

Láskyplný vzťah neznamená, že sa na seba nenahneváme alebo nepohádame. Znamená to, že sa snažíme veci riešiť spôsobom prospešným pre náš vzťah a nie pre svoje ego. Teší ma, že sa stále učíme dávať jeden druhému to čo potrebujeme. Naučili sme sa starať o náš vzťah tak, aby pracovná vyťaženosť a naše odlišnosti neboli prekážkou.